Pri skautskej histórii sa hovorieva predovšetkým o skautoch, roveroch, menej o vĺčatách a včielkach a už celkom
málo o oldskautoch. Keďže naša organizácia Dospelí skauti a skautky Slovenska – DSaSS je ustanovená pre dospelých
a oldskautov a v tomto roku slávia Oldskauti prvú zmienku o svojej existencii, chceme Vám v krátkosti priblížiť históriu vzniku oldskautingu na Slovensku. Už v prvých rokoch skautingu na území Republiky Československej sa s oldskautmi počítalo. Asi od roku 1920 nachádzame v časopisoch zmienky o činnosti dospelých v skautingu. Nie ako činovníkov, ale ako pri záujmových činnostiach mladých dospelých. Mimo spolku Junák – český skaut vznikla v Čechách v roku 1916 spoločnosť Priatelia skautingu ako 1.odbor pre junácku výchovu detí pod 10 rokov a mládeže nad 18 rokov.
Spoločnosť mala zvláštny štatút a tiež prešla svojím organizačným vývojom. Veľkým propagátorom začlenenia ostatných vekových skupín do skautskej organizácie bol skautský činovník, stredoškolský profesor a spisovateľ Eduard Štorch. V nasledujúcich rokoch jeho snaha vyústila do zakladania Miestnych združení priateľov skautingu a nakoniec aj vzniku odboru oldskautov a odboru táborníkov vo Zväze junákov – skautov Republiky Československej. Prvý neoficiálny klub oldskautov vznikol v Prahe 28.10.1918. Vo Zväze junákov – skautov RČS oficiálne bol odbor oldskautov ustanovený až neskôr. Rozhodnutím náčelníctva bol odbor oldskautov (ďalej OS) ustanovený 29.1.1921. Ustanovujúca schôdza odboru oldskautov bola 10.2.1921, kde bol za hlavného spravodajcu odboru zvolený významný zväzový činovník Ján Novák. Oldskauti v tejto dobe boli dospelí mladí ľudia po dosiahnutí veku 18 rokov. Kluby OS boli organizované podľa pohlavia, mužské alebo ženské. Kluby oldskautov (oldskautiek) potom v rámci Zväzu vznikali po celej republike. Číslovanie OS klubov bolo zo začiatku živelné, neskôr začali byť udeľované čísla klubov ústredia z Prahy.
Názov klubu bol na rozhodnutí jeho členov. Oldskautské obdobie v tejto epoche trvalo prevažne dovtedy, pokiaľ si oldskauti (oldskautky) nezaložili svoje vlastné rodiny. Potom to už bol pre nich aktuálny odbor táborníkov, ktorý dovoľoval koedukáciu, v dnešnom ponímaní rodinný skauting. Odbor táborníkov vznikol vo Zväze junákov – skautov 17.6.1921. Ich znakom bol štítok so žltým žiariacim slnkom na ľavom rukáve skautskej košele. V 30-tych rokov sa oba odbory zlúčili a vznikol odbor oldskautov a táborníkov (OST). Oldskauting sa rozšíril aj do ostatných skautských organizácií a spolkov. Podobnú štruktúru oldskautingu ako bol vo Zväze, mal potom aj Slovenský katolícky skauting, aj iné skautské organizácie. Napríklad vo Zväze skautov RTJ to boli odbory Skautov priateľov prírody a Rodinných
skautských krúžkov .
Dňa 23.6.1923 sa konala Valná schôdza odboru oldskautov ZJS. Zo zápisnice vyplýva, že na Slovensku pracovali kluby oldskautov v Bratislave, Banskej Štiavnici, Trenčíne, Žiline, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a Prešove (Kronika čs. skautského hnutia).
V roku 1926 Dr. Jozef Šimánek publikoval knihu OLDSKAUTING .
Odbor oldskautov (ďalej Odbor OS) pri Zväze junákov – skautov RČS vydal pokyny, v ktorých jasne definoval oldskauting: „Účelom OS je uskutočňovať skautskú a helénsku myšlienku, prevádzať skauting a pestovať všetok šport. Podporovať činnosť Zväzu junákov – skautov RČS. Prostriedkami budú členské schôdzky, výlety, táboráky, tlač, prednášky, verejné vystúpenia a podniky. Členovia OS dodržiavajú skautský sľub a zákon.“
Ďalej Odbor OS definuje organizačnú schému a organizačný poriadok OS. Podľa neho, celá štruktúra OS odboru je ďalej podobná skautskej štruktúre.
O činnosti odboru rozhodovala Valná hromada, Výkonný výbor a Technický zbor. Spravodaj OS (člen Náčelníctva), v hodnosti župného spravodaja, zastupuje OS odbor v Náčelníctve. Vo vedení odboru boli, okrem iných, aj zemskí
spravodajcovia OS pre Čechy, Moravu a Sliezsko, Slovensko a Podkarpatskú Rus. Technické zbory sprostredkovávali styk medzi členstvom a výkonným výborom. Základom, tak ako u skautov oddiel, u OS bol klub s programom v zmysle Pokynov pre OS. Krojovanie bolo veľmi podobné skautskému. Označenie príslušnosti k OS klubu sa nosilo na ľavom rukáve nad lakťom. Oldskaut mal byť skaut vyspelý, poznajúci čo je samostatný človek, ktorý si zarába prácou, porozumel skautským zásadám a stotožnil sa s nimi. Je natoľko zrelý, že je schopný nenútene sa podriadiť zásadám, ktoré si vybral dobrovoľne. Je presvedčený, že duševné a mravné dospievanie nikdy nekončí.